nedeľa 28. februára 2016

Rozhovor č.7, maminka Dianka

1.Ako sa voláš, odkiaľ si, koľko máš rokov? 
Volám sa Diana, som z Banky (nie VUB ani Reiffeisen, to je normálna dedina neďaleko Piešťan :-) ) a mám 24 rokov.

2.Kde si pracovala/študovala pred otehotnením?
Pred otehotnením som pracovala v súkromnej škôlke v Bratislave, som učiteľka.

3.Kedy si sa stala mamičkou? Koľko si mala rokov? Plánovane, alebo nie?
Mamou som sa stala 19. októbra 2014, mala som 23 rokov. Dcérku sme plánovali, snažili sme sa o ňu pol roka. Ja nie som úplne zdravá, tak to pre nás nebola samozrejmosť, ale našťastie môj zdravotný stav nebol veľkou prekážkou. Len som svojho gynekológa navštevovala častejšie ako hodiny klavíra a radikálne zmenila životosprávu.

4.Máš vzťah,si vydatá, slobodná?
Som šťastne vydatá tri a pol roka.

5.Koľko máš detičiek? 
Mám zatiaľ len jedno dieťa. Pracujeme na druhom, no ako sa vraví, prírode nerozkážeš.

6.Ako najradšej tráviš svoj voľný čas?
Samozrejme, na prvom mieste je dcéra a manžel, no keď si chcem dopriať chvíľku pre seba, tak pečiem torty a zákusky, vyrábam si nejaké blbôstky z kategórie DIY, zájdem medzi dospelých ľudí, do knižnice/kníhkupectva alebo do prírody a čítam.



7.Pamätáš si na to, ako reagovalo okolie na tvoje prvé tehotenstvo?
Moje tehotenstvo sme si plánovali nechať nejaký čas pre seba, predsalen, tie prvé tri mesiace sa bábätko ešte len rozhoduje, či ostáva alebo prišlo zatiaľ len na návštevu. Lenže na tehotenskom teste na mňa vybehli dve čiarky presne v deň narodenín mojej mamy a tak som jej urobila radosť a ukázala test. To vieš, že plakala ako malá :-) Ostatní boli tak normálne, krásne rozradostení :-)

8.Ako si prežívala tehotenstvo?
Patrila som medzi tie šťastné, ktoré nemali žiadne tehotenské problémy. Akurát som bola prvé tri mesiace unavená, už o siedmej som zaspávala v sprche a to som si poobede dávala šlofíka s deťmi v škôlke, keď ma striedala kolegyňa :-D A ešte som nemohla dať do úst ryžu, paradajky a morské príšery, ale aj to 12. týždňom pominulo... Potom mesiac a pol pred pôrodom mi lekár zistil, že sa mi skracuje krčok, tak som na pár týždňov zahájila oddychový režim, no po 38. týždni mi lekár dovolil fungovať normálne, tak som si to užila až do grande finale deň po termíne. To postupné, niekoľkotýždňové otváranie by som si zopakovala aj pri druhom dieťati, do pôrodnice som prišla na 9,5 cm a manžel ledva stihol zbehnúť na vrátnicu po návleky na topánky :-) 

9.Aké boli začiatky tvojho mamičkovania?
Začiatky boli horko-sladké... Dcérka bola nenáročné, spavé bábätko, do troch mesiacov som ju nepočula plakať. No vplyvom nevítaných návštev rodiny a psychického tlaku som asi po dvoch dňoch po príchode z pôrodnice upadla do popôrodnej depresie. To bolo asi to najhoršie obdobie môjho života. Vyčítala som si, že by som sa mala radovať a tešiť z toho nádherného uzlíčku a namiesto toho revem ako sprostá a vnútri ma všetko bolí... Pamätám sa, že keď sme si išli spraviť spoločnú fotku, musela som si ovievať červené oči a zhlboka dýchať, aby som aspoň na jednom zábere neplakala... Viac o tom čase píšem v mojom článku "Dôležitý druhotný bonding". 

10.Keby si mohla vrátiť čas, rozhodla by si sa rovnako, pre založenie rodiny?
Určite, mala som veľmi skorú pubertu, ktorá skončila v pätnástich a odvtedy som už poslúchala a spoznávala svet rozumne, takže keď som sa v 21 rokoch vydala, bola som už veľká baba, mala som odskákané všetky možné roviny mladého života. Z môjho pohľadu bol na rodinu najvyšší čas. :-)

11.Aké sú výhody a nevýhody toho, že si mamička?
Výhodou je to nekonečno lásky, ktoré zaplaví život, možnosť nepredvídateľného osobného rastu, je to jedno veľké dobrodružstvo... Nevýhodou je asi strata časovej slobody. A niekedy hrozne túžim preflákať neproduktívne deň, ideálne v lete, dať si neskoré raňajky na lavičke, zájsť na kávu do kaviarne, čumieť na oblaky a večer sŕkať citronádu na terase. Len tak, potichu, bez myšlienok, toho neustáleho tlaku zodpovednosti... Tento plán odkladám na neurčito, asi o pätnásť, dvadsať rokov.

12.Čo by si odkázala budúcim mamičkám, ženám, ktoré rozmýšľajú o dieťatku?
Jednoznačne aby sa nebáli. Totiž, moja predchádzajúca odpoveď pôsobí asi trochu skľučujúco, no keď si na misky váh dáte ten oceán lásky a dočasnú stratu slobody, voľba je jasná, stojí to za to. Na druhej strane si myslím, že nie je správne mať deti za každú cenu, kvôli tlaku okolia, rodiny, partnera. Poznám jednu ženu, ktorá sa rozhodla, že deti mať nebude. Nie kvôli kariére alebo osobnému pohodliu, ale jednoducho preto, že sa necíti byť na to stavaná, na tú veľkú mieru starostlivosti, zodpovednosti... Za to si ju mimoriadne vážim, je to pre mňa zvláštny prejav úcty k tomu predpokladanému potomkovi. No ak sa na to žena cíti a po dieťatku túži, netreba sa báť. Ako hovoril nebohý profesor Štúr: "Deti netreba vychovávať, stačí pekne žiť, dieťa sa pridá." A ešte by som im radila vopred si čo najviac upratať osobný život, nastaviť hodnoty a vycibriť vlastnú intuíciu. Potom ten drobec prinesie naozaj najkrajšie roky života :-)

+2 zábavné otázky :-)

1. DVE slová, ktoré charakterizujú TEBA
Skalopevný nadhľad.

2. DVE slová, ktoré charakterizujú tvoje dieťatko/deti
Odvážne mačiatko.

+3 otázky typu "TO alebo TO"? 

1. rúž alebo lesk?
Ani jedno.

2.tenisky alebo opätky?
Oboje 50:50. Fakt. Úplne rovnocenne.

3. pobyt na horách alebo pri mori? 
More! (Nie nadarmo sa dcéra volá Marína)



Máš aj ty záujem odpovedať na otázky a byť zverejnená v mojom blogu?
Do komentára pod tento príspevok napíš svoj e-mail, kam ti odošlem otázky. :-)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Môj MAKE-UP sen

Každý máme nejaký sen, túžbu niečo dokázať, byť v niečom výnimočný.  Nikdy som nemala presne určený cieľ, čo bude mojím zamestnaním, ni...